ZAUJÍMAVÉ LINKY

ZAUJÍMAVÉ LINKY

Pracovný portál – www.atena.sk

Ponuky práce – https://www.atena.sk/sk/home

Slovenský portál pre pracovnú mobilitu – www.eures.sk

Sociálna poisťovňa – www.socpoist.sk

Cestovný poriadok – www.odchody.sk, www.cp.sk, www.travel.sk, www.cpzoznam.sk

Zdravotné poisťovne – www.vszp.sk, www.unionzp.sk, www.ezp.sk, www.dovera.sk,

Ministerstvo školstva/uznávanie dokladov o vzdelaní – www.minedu.sk

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou – www.udzs.sk

Národná banka Slovenska – www.nbs.sk

Európsky vodičský preukaz na počítač – www.ecdl.sk

Európsky portal pre uznávanie akademického vzdelania a odbornej kvalifikácie – www.enic-naric.net

Európska únia – www.euractiv.sk

Portál Slovákov v zahraničí – www.exil.sk

Stredisko pre ekvivalenciu dokladov – www.uips.sk

Slovenská akademická informačná agentúra – www.saia.sk

Slovensko v EÚ – www.euroinfo.gov.sk

Vzory životopisov/Europass – www.europass.cedefop.eu.int

Vzdelávanie, kurzy a školenia – www.education.sk

Vzdelávanie – www.vzdelanie.sk

Vaše zdravotné poistenie a európsky preukaz zdravotného poistenia

Krajina, ktorá zodpovedá za vaše sociálne zabezpečenie vrátane vášho zdravotného poistenia, sa v EÚ určuje podľa vašej ekonomickej aktivity a vášho miesta pobytu, nie podľa vašej štátnej príslušnosti. Uistite sa, že viete, ktorý systém sociálneho zabezpečenia sa na vás vzťahuje. Krajinu, v ktorej ste poistený, si nemôžete vybrať sám.

Rozdiely v poskytovaných službách

Krajiny EÚ si určujú vlastné pravidlá týkajúce sa nárokov na dávky a služby. Napríklad v prípade, ak požiadate o domácu lekársku starostlivosť v krajine, v ktorej v súčasnosti žijete, pravdepodobne nebudete mať nárok na rovnaké služby a rovnaké ceny ako vo svojej domovskej krajine.

Zdravotné poistenie v prípade krátkodobých pobytov

Ak neočakávane ochoriete počas dočasného pobytu v zahraničí napr. počas dovolenky, služobnej cesty alebo štúdia, máte ako občan EÚ nárok na akékoľvek lekárske ošetrenie, ktoré nemôže počkať do vášho návratu domov. Máte rovnaké práva na zdravotnú starostlivosť ako poistenci danej krajiny.

Počas všetkých ciest do zahraničia by ste mali mať so sebou svoj európsky preukaz zdravotného poistenia (EPZP). Tento preukaz je fyzickým dôkazom toho, že ste poistený v krajine EÚ, a zjednoduší proces platby a náhrady výdavkov.

Ak nemáte európsky preukaz zdravotného poistenia alebo ak ho nemôžete použiť (napríklad v prípade súkromnej zdravotnej starostlivosti), nemôže vám byť ošetrenie odmietnuté. Je však možné, že zaň budete musieť zaplatiť vopred a vaše výdavky si nahradiť po návrate domov.

Existujú veľké rozdiely v postupoch medzi neplánovanou zdravotnou starostlivosťou (ak neočakávane ochoriete) a plánovaným lekárskym ošetrením (ak cestujete do zahraničia osobitne s cieľom získať lekárske ošetrenie).

Ako získať európsky preukaz zdravotného poistenia (EPZP)

V niektorých krajinách sa európsky preukaz zdravotného poistenia vydáva spolu s vnútroštátnou kartou poistenca. V iných krajinách oň musíte požiadať. Jeho vydanie by malo byť bezplatné. Mali by ste ho získať bezplatne vo vašej zdravotnej poisťovni ešte pred odchodom do zahraničia.

Obmedzenia týkajúce sa používania európskeho preukazu zdravotného poistenia:

  • príslušníci nečlenských krajín EÚ nemôžu využiť európsky preukaz na lekárske ošetrenie v Dánsku
  • Príslušníci Chorvátska nemôžu využiť európsky preukaz vo Švajčiarsku.
  • Preukaz nepokrýva záchranné služby a repatriáciu. Nepokrýva ani prevoz zo zahraničia domov v prípade vážneho ochorenia alebo úrazu. Na pokrytie týchto výdavkov takisto potrebujete osobitné poistenie.
  • Preukaz nepokrýva služby súkromnej zdravotnej starostlivosti ani náklady naplánované ošetrenie v inej krajine EÚ.

S európskym preukazom zdravotného poistenia máte nárok na zdravotnú starostlivosť a na náhradu výdavkov, ktoré vám vznikli, za rovnakých podmienok ako občania krajiny, v ktorej sa nachádzate. Ak je ošetrenie bezplatné pre miestnych obyvateľov, nemusíte platiť ani vy. Ak je za ošetrenie potrebné zaplatiť, môžete požiadať o náhradu výdavkov vnútroštátnu inštitúciu a získať ju priamo počas vášho pobytu v danej krajine alebo o náhradu požiadať vašu zdravotnú poisťovňu po návrate domov. Vaše výdavky budú nahradené podľa pravidiel a sadzieb platných v krajine, v ktorej ste boli ošetrený. Získate teda náhradu celej sumy alebo budete musieť zaplatiť poplatky, ktoré znášajú pacienti podľa pravidiel platných v krajine, kde došlo k ošetreniu. Vaša poisťovňa môže prípadne rozhodnúť o náhrade celých nákladov podľa svojich vlastných pravidiel.

Bez európskeho preukazu zdravotného poistenia

Ak nemáte európsky preukaz zdravotného poistenia alebo ak ho nemôžete použiť (napríklad v súkromnej nemocnici, ktorá nepatrí do systému EPZP), je možné, že budete musieť za ošetrenie zaplatiť a po návrate domov žiadať vrátenie výdavkov. Toto platí pre verejných aj súkromných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Avšak podmienky budú odlišné:

  • Nahradené budú iba výdavky za ošetrenie, na ktoré by ste mali nárok aj doma.
  • Vrátia sa vám však iba výdavky do výšky, ktorá zodpovedá nákladom za dané ošetrenie vo vašej domovskej krajine, čo môže byť menej ako ste zaplatili za ošetrenie.

Ak potrebujete naliehavé ošetrenie, vaša zdravotná poisťovňa môže pomôcť zaslaním faxu alebo mailu s potvrdením vášho zdravotného poistenia, čím môžete predísť platbe vopred.

 

Právne predpisy EÚ k danej problematike:

  • Smernica 2011/24/EÚ o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti
  • Nariadenie č. 987/2009, ktorým sa ustanovuje postup vykonávania nariadenia č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia
  • Nariadenie č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia

 

Zdroj: https://europa.eu/index_sk.htm

Prehľad formulárov typu E a ich použitie

V tomto článku Vám poskytneme jasný prehľad formulárov typu E pre sociálne zabezpečenie v rámci štátov Európskej únie a Švajčiarska. Pokiaľ si s nimi neviete poradiť, s ich vypĺňaním a podávaním Vám radi pomôžeme. Stačí, keď sa u nás zaregistrujete a budete nás kontaktovať.

Formulár Účel Vydávajúci orgán a použitie
E 101 Vyhlásenie o platných právnych predpisoch. Ak chcete preukázať, že platíte sociálne príspevky v inej krajine EÚ – napríklad, ak ste vyslaný do zahraničia alebo súčasne pracujete vo viacerých krajinách. Informácie o tom, ktorý orgán môže tento dokument vydať, získate od regionálneho styčného úradu.
E 102 Oprávnenie na predĺženie vyslania pracovníka. Užitočné v prípade, že vykonanie práce si vyžiada viac ako 12 mesiacov. Informácie o tom, ktorý orgán môže tento dokument vydať, získate od regionálneho styčného úradu.
E 104 Záznam všetkých období zamestnania, poistenia a pobytu v jednej krajine. Migrujúcim a cezhraničným pracovníkom tento formulár umožňuje prístup k zdravotnému poisteniu v krajine, ktorá vyžaduje záznamy o odpracovanom období. Zdravotná poisťovňa.Predložte ho zdravotnej poisťovni v krajine, v ktorej pracujete.
E 106 Osvedčenie o nároku na zdravotnú starostlivosť v prípade, že nežijete v krajine, v ktorej ste poistený. Tento formulár využijú najmä cezhraniční pracovníci, štátni zamestnanci a od nich závislé osoby. Zdravotná poisťovňa.Predložte ho ktorejkoľvek zdravotnej poisťovni v krajine, v ktorej žijete.
E 109 Osvedčenie o nároku na zdravotnú starostlivosť pre osoby, ktoré sú od vás závislé a nežijú v krajine, v ktorej pracujete. Tento formulár využijú najmä migrujúci pracovníci, ktorých rodiny stále žijú vo svojej domovskej krajine. Zdravotná poisťovňa.Osoby, ktoré sú od vás závislé, ho musia preložiť zdravotnej poisťovni v krajine, v ktorej žijú.
E 112 Oprávnenie na získanie plánovaného lekárskeho ošetrenia v inej krajine EÚ alebo EZVO. Máte nárok na rovnakú starostlivosť ako obyvatelia danej krajiny. Možno budete musieť zaplatiť určitú časť nákladov vopred. Zdravotná poisťovňa.Predložte ho zdravotnej poisťovni v krajine, v ktorej chcete podstúpiť liečbu.
E 116 Lekárska správa týkajúca sa práceneschopnosti (nemocenskej dovolenky alebo materskej dovolenky). Vydáva ju lekár zdravotnej poisťovne v krajine, v ktorej pracujete, a odosiela sa vašej zdravotnej poisťovni.
E 121 Osvedčenie o nároku dôchodcu na zdravotnú starostlivosť v prípade, že nežije v krajine, v ktorej je poistený. Zdravotná poisťovňa.Predložte ho ľubovoľnej zdravotnej poisťovni v krajine, v ktorej žijete.
E 301 Potvrdenie o obdobiach poistenia, ktoré sa zohľadňujú pri vypočítavaní dávok v nezamestnanosti. Úrad práce v krajine alebo krajinách, kde ste naposledy pracovali.Predložte ho regionálnemu úradu práce v krajine, v ktorej o dávky chcete požiadať.
E 303 Oprávnenie na export dávok v nezamestnanosti. Úrad práce v krajine, v ktorej ste sa stali nezamestnaným.Predložte ho úradu práce v krajine, v ktorej hľadáte prácu.
E 303/5 Vyhlásenie o dávkach prijatých v zahraničí (časť formulára E 303). Obsahuje dôležité informácie o vašich právach a povinnostiach pri exporte dávok v nezamestnanosti. Umožňuje regionálnym úradom práce v krajine, v ktorej hľadáte prácu, oznámiť výšku dávok, ktoré ste v nej dostali. Úrad práce v krajine, v ktorej ste sa stali nezamestnaným.Predložte ho úradu práce v krajine, v ktorej hľadáte prácu.
E 401 Vyhlásenie o zložení rodiny na účely vypočítania rodinných dávok príslušnou krajinou. Tento formulár využijú migrujúci pracovníci, ktorých rodiny stále žijú vo svojej domovskej krajine, cezhraniční pracovníci. Vydáva ho krajina, v ktorej žije vaša rodina.Predložte ho úradom zodpovedným za rodinné dávky v krajine, v ktorej pracujete.

Dvojité zdanenie

Riziko dvojitého zdanenia vzniká vtedy, ak vaše príjmy majú právo zdaňovať dve krajiny, pretože napríklad:

Hoci v týchto situáciách stále podliehate daňovým zákonom krajiny vášho pobytu, povinnosť platiť dane budete mať možno aj v druhej krajine. 

Našťastie však väčšina krajín Európskej únie uzavrela zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Tieto zmluvy obvykle predchádzajú dvojitému zdaneniu:

  • podľa mnohých dvojstranných daňových zmlúv sa daň, ktorú ste zaplatili v krajine, kde pracujete, započíta voči dani, ktorú máte zaplatiť v krajine vášho pobytu,
  • v iných prípadoch je príjem z krajiny, v ktorej pracujete, zdaniteľný len v tejto krajine aoslobodený od dane v krajine vášho pobytu.

Na Slovensku je dvojité zdanenie ošetrené Zmluvou medzi Československou socialistickou republikou a Rakúskou republikou o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmu a z majetku z roku 1978.

Daňové sadzby v týchto dvoch krajinách budú pravdepodobne odlišné. Ak je sadzba dane v krajine, kde pracujete, vyššia, bude vami zaplatená daň konečná, a to aj vtedy, ak sa táto daň započíta voči dani, ktorú máte zaplatiť v krajine vášho pobytu, alebo ak vás krajina vášho pobytu oslobodí od akejkoľvek ďalšej dane.

Aby ste mohli požiadať o uplatnenie ochrany pred dvojitým zdanením, budete pravdepodobne musieť preukázať, kde máte pobyt a že ste už zaplatili dane z vašich príjmov. Preto si vopred u príslušných daňových orgánov, aké doklady a dokumenty budete musieť predložiť.

 

Ktorá krajina vás môže zdaniť?

Pre občanov EÚ, ktorí žijú, pracujú alebo sa zdržiavajú mimo svojich domovských krajín, neexistujú celoeurópske pravidlá o zdaňovaní príjmov.

Krajina, v ktorej ste rezidentom na daňové účely, môže vo všeobecnosti zdaniť vaše celkové príjmy kdekoľvek na svete, ktoré pochádzajú či už zo závislej činnosti a podnikania, alebo z iných zdrojov. Medzi tieto príjmy patria mzdy, dôchodky, dávky, príjmy z majetku alebo iných zdrojov alebo z kapitálových ziskov z predaja majetku, a to v ktorejkoľvek krajine na svete.

Hoci má každá krajina vlastné vymedzenie daňového domicilu:

  • za daňového rezidenta budete spravidla považovaný v tej krajine, kde sa zdržiavate viac než 6 mesiacov do roka;
  • ak žijete v inej krajine EÚ menej než 6 mesiacov do roka, zostávate spravidla daňovým rezidentom vo vašej domovskej krajine

Rovnaké zaobchádzanie

Podľa pravidiel EÚ platí, že bez ohľadu na to, v ktorom členskom štáte EÚ ste považovaný za daňového rezidenta, mali by ste mať rovnaké daňové povinnosti ako občania daného štátu a za rovnakých podmienok Napríklad v krajine, kde ste daňovým rezidentom alebo odkiaľ pochádza váš celý alebo takmer celý príjem, by ste mali mať nárok na:

  • všetky dostupné rodinné dávky a daňové odpočty na náklady na starostlivosť o deti, a to aj vtedy, ak vznikli v inom členskom štáte EÚ,
  • všetky dostupné daňové odpočty na úroky z hypoték, a to aj za nehnuteľnosť, ktorú vlastníte v inej krajine EÚ,
  • spoločný daňový výmer s manželským partnerom, ak je to v tejto krajine možné

 

 

 

Zdroj: https://europa.eu/index_sk.htm

Keď sa chystáte do zahraničia….

Rozhodli ste sa pracovať v zahraničí a nie je vám jasné čo všetko musíte vybaviť?

Ak je pre Vás behanie po úradoch a vypĺňanie formulárov stresujúce, odporúčame Vám spoľahnúť sa na profesionálnu personálnu agentúru, ktorá všetko vybaví za Vás. Jednou z najväčších na slovenskom trhu je  agentúra ATENA – PERSONAL CONSULTING s.r.o. My Vám v tomto článku poradíme, na čo by ste mali pamätať a aké formality by ste si mali vybaviť aby Váš pobyt bol pohodový a úspešný.

Zoznam dokumentov, ktoré si so sebou zobrať

  • Uistite sa, či máte platný občiansky preukaz
  • Zistite si, aké povolenia (v súvislosti s pobytom a prácou) sa na vás vzťahujú na území štátu, v ktorom chcete žiť a pracovať.
  • Výpis z registra trestov , ktorý musí byť úradne preložený
  • Akékoľvek právne doklady potvrdzujúce váš osobný stav, napr. rodný list, sobášny list.
  • Nechajte si  zabezpečiť , najlepšie cez overenú pracovnú agentúru pracovnú zmluvu. Tá za Vás overí, resp. Vám zabezpečí pracovné podmienky, výšku vyplácanej mzdy, spôsob vyplácania mzdy, platenie povinných odvodov, miesto výkonu práce, druh práce, dĺžku pracovného pomeru a pod.
  • Originály dokumentov, ktoré potvrdzujú vaše skúsenosti v odbore (činnosť a dĺžku), rovnako úradne preložené
  • Originály diplomov a odborných certifikátov, ktoré osvedčujú vašu odbornú kvalifikáciu, rovnako úradne preložené
  • Agentúra Vám tiež zistí, či je potrebné nostrifikovať vašu kvalifikáciu na území štátu, v ktorom chcete vykonávať prácu podľa svojej odbornosti
  • Vodičský preukaz, ktorý platí aj na území vybranej krajiny
  • Fotografie zo súčasnosti (najčastejšie vo veľkosti pasu)
  • Jazykové a úradné preklady vašich dokladov o vzdelaní alebo o získanej kvalifikácii Vám tiež vie zabezpečiť agentúra, ak ju o to požiadate

Formality, ktoré je potrebné splniť

Informujte všetky príslušné inštitúcie o vašom odchode do zahraničia. Majte na zreteli, že si musíte plniť oznamovaciu povinnosť voči inštitúciám ako je zdravotná poisťovňa a sociálna poisťovňa pri odchode do zahraničia. Aj tieto úkony za Vás urobí Vami vybratá pracovná agentúra.

  • Uistite sa, že či má vaša rodina, vaši priatelia a všetky dôležité inštitúcie na Váš nový kontakt a zároveň si zabezpečte, aby Vám bola zasielaná pošta na novú adresu.
  • Zoberte si so sebou finančnú rezervu na prvý mesiac pobytu, resp. na návrat domov.
  • Každá profesionálna personálna agentúra Vám v rámci servisu vie zabezpečiť dopravu, niektoré, ako napr. ATENA- PERSONAL CONSULTING s.r.o. dokonca z Vami zadaného miesta vyzdvihnutia.

Sociálne zabezpečenie

Súčasťou vybavenia je prihlásenie sa do systému sociálneho zabezpečenia danej krajiny. V mnohých štátoch EÚ, teda aj v Rakúsku,  je registrácia do sociálnych fondov povinná. Na to, aby bola zabezpečená medzinárodná spolupráca v tejto oblasti, sa používajú v rámci Európskej únie tzv. E formuláre. Tieto formuláre obsahujú všetky informácie potrebné na určenie a potvrdenie práva na dávky. Ešte pred odchodom zo SR je vhodné vyžiadať si tlačivá od príslušných úradov – Sociálnej poisťovňe. Tie potom treba predložiť v inštitúcii príslušnej podľa miesta bydliska alebo prechodného pobytu.  Aj tu Vám s vybavovaním vie pomôcť profesionálna personálna agentúra.

Zdravotná starostlivosť

  • Keď v členskom štáte EÚ, v ktorom sa zdržiavate len dočasne, náhle ochoriete alebo budete mať nehodu,  máte nárok na potrebnú zdravotnú starostlivosť. Pred cestou je však nevyhnutné navštíviť príslušnú zdravotnú poisťovňu, ktorá vydá potvrdený predpísaný formulár E 106 SK, E 109 SK, E 120 SK, E 121 SK, E 112 SK, atď. tzv. nárokové doklady. Na základe týchto formulárov máte nárok na krytie nákladov na zdravotnú starostlivosť v plnom rozsahu slovenskou zdravotnou poisťovňou poskytnutú v mieste bydliska.
  • Pre uľahčenie poskytovania potrebnej zdravotnej starostlivosti sa oplatí mať Európsky preukaz zdravotného poistenia alebo náhradný certifikát k Európskemu preukazu zdravotného poistenia, ktorým potvrdzujete, že patríte do systému zdravotného poistenia v nejakom členskom štáte a ktorý zároveň umožňuje dostať okamžitú zdravotnú starostlivosť v krajine, v ktorej sa dočasne zdržiavate.
  • Poskytovanie zdravotnej starostlivosti v jednotlivých členských štátov si vyžaduje hradenie spoluúčasti priamo poistencom, z toho dôvodu môže byť od vás vyžadovaná platba v hotovosti. Ak sa chcete vyhnúť hradeniu spoluúčasti odporúčame vám uzavrieť pred odchodom komerčné poistenie.
  • Ak užívate lieky, ktoré sú viazané na lekársky predpis alebo ak trpíte chronickým ochorením, nezabudnite navštíviť pred odchodom vášho lekára a liekmi sa dostatočne predzásobiť.
  • O preplatenie nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť môžete požiadať už počas vášho pobytu v niektorom členskom štáte EÚ (mimo EÚ). Ak nevyužijete túto možnosť, môžete požiadať o refundáciu platby v hotovosti po návrate do SR. Na príslušnej pobočke zdravotnej poisťovni vyplníte tlačivo: Žiadosť o refundáciu platby v hotovosti za vecné dávky poskytnuté v EÚ (Žiadosť o refundáciu platby v hotovosti za vecné dávky poskytnuté v cudzine mimo EÚ) a priložíte k nej:
    • originál dokladu o zaplatení,
    • záznam z ošetrenia alebo doklad s rozpisom poskytnutých výkonov, prípadne predpísaných liekov,
    • prípadne ďalšie doklady, ktoré ste dostali.

Po návrate na Slovensko

Hneď po príchode na Slovensko je potrebné:

  • Nezabudnúť na oznamovaciu povinnosť na Zdravotnej a Sociálnej poisťovni, ktorá vyplýva aj z legislatívy SR.
  • V prípade, že ste nezamestnaný a chcete si hľadať prácu, môžete sa zaevidovať na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta pobytu, kde budete musieť zdokladovať vašu predchádzajúcu činnosť.
  • Po skončení zamestnania v zahraničí máte možnosť žiadať o dávky v nezamestnanosti od štátu, kde ste vykonávali zamestnanie. Aby ste mohli tieto dávky poberať, musíte splniť podmienky, ktoré pre priznanie dávok v nezamestnanosti stanovujú právne predpisy štátu výkonu zamestnania.
  • Po návrate do SR je nutné sa zaregistrovať na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v sedemdňovej lehote.
  • Po príchode zo zahraničia musíte každoročne riešiť nepopulárny osobný finančný problém – vyrovnať si vlastnú daňovú povinnosť. To, či musíte podať daňové priznanie, ak ste mali aj príjem zo zahraničia, závisí aj od toho, či máte na Slovensku obmedzenú alebo neobmedzenú daňovú povinnosť.
  • S vypracovávaním daňových priznaní na Slovensku a/alebo v Rakúsku Vám pomôže buď Váš daňový poradca alebo sa môžete zaregistrovať na tejto stránke a obrátiť sa na naše profesionálny personál a bohaté skúsenosti.

Starostlivosť o rodičov a deti u nás a v Európe

Rodičovská dovolenka je u nás základným prostriedkom na zabezpečenie starostlivosti o malé deti. Jej parametre majú významný vplyv na život rodičov. Od toho, čo takáto dovolenka poskytuje a čo nie, závisí, či sa partneri rozhodnú mať potomka, či bude jeden, alebo viac, keď si založia rodinu, kto z dvojice bude pokračovať v kariére a podobne. „Mladí ľudia sa v súvislosti s narodením dieťaťa najviac obávajú zníženia životnej úrovne a zrušenia niektorých životných plánov.
Až za týmito dvoma skutočnosťami nasledujú iné typy obáv: strach zo straty práce či obmedzenie šancí na ďalšiu kariéru,“ uvádza sa vo výskumnej správe Inštitútu pre výskum práce a rodiny z tohto roku. Práve preto je dôležité dosiahnuť takú rodinnú politiku, ktorá by nestála v ceste vytváraniu rodinného zázemia a zároveň možnosti pracovnej realizácie oboch rodičov. Napríklad umožnením pracovať počas rodičovskej dovolenky, keďže aj samotná výška príspevku rodičovi si to žiada.

„Chýbajú inštitucionálne alternatívy predškolskej starostlivosti ako sú miniškôlky či rodinní profesionálni opatrovatelia,“ vraví Barbora Holubová z Inštitútu pre výskum práce a rodiny. „Ak rodina nemá možnosť zabezpečiť opatrovanie niekým z príbuzných, môže sa dostať do vážnej finančnej situácie. Musí za opatrovanie dieťaťa platiť komerčnú cenu, alebo sa žena musí vzdať práce,“ dodáva Dušana Bieleszová z Únie materských centier.
Na možnosti opatery detí výrazne vplýva aj prístup zamestnávateľa. On môže poskytovať podporu v rôznych podobách, napríklad zabezpečenie voľného pracovného času, dotovanie školských jaslí, rôzne príspevky alebo podpora mužov v čerpaní rodičovskej dovolenky. Začleňovanie otca do opatery je napokon ďalším dôležitým krokom k zlepšeniu starostlivosti o dieťa. „Vytváranie citových väzieb medzi otcom a dieťaťom od útleho veku sa ukazuje rovnako dôležité ako vytváranie väzby medzi matkou a dieťaťom,“ uvádza Bieleszová. Často to však závisí od príjmov oboch rodičov, ktoré sú u nás všeobecne stále vyššie u mužov.

Zaujímavé rozdiely v európskych štátoch:

V ostatných európskych štátoch existujú rôzne systémy podpory starostlivosti o deti, ktoré sa rozlišujú v dĺžke materskej a rodičovskej dovolenky, v možnostiach ich čerpania, vo výške dávok a v ďalších výhodách. Napríklad matky v Španielsku, Holandsku, vo Francúzsku či v Estónsku dostávajú počas materskej 100 % svojho predošlého platu. Niektoré krajiny sú úspešnejšie v snahe o rovnaké začleňovanie matiek i otcov do opatery detí alebo v poskytovaní dostatočného priestoru na realizáciu matiek v rodine i zamestnaní. „Aktuálny trend je celkovo znižovať dĺžku rodičovského voľna s čo najmenšou možnou stratou príjmov rodiny v dôsledku narodenia a starostlivosti o dieťa.
Preto sa podporuje súbeh starostlivosti a práce, ako aj rozdelenie bremena straty príjmu a prerušenia pracovnej kariéry na oboch rodičov,“ vraví Barbora Holubová. Napríklad v Portugalsku po materskej a povinnej otcovskej dovolenke majú rodičia nárok na tri mesiace rodičovskej dovolenky, ktorú môže čerpať jeden z nich alebo striedavo obaja. V Bulharsku má otec po narodení dieťaťa nárok na 15 dní platenej dovolenky, ak bol rok predtým poistený. V Dánsku zasa rodičia po 14 -týždňovej materskej dovolenke majú rovnaký nárok na ďalších 32 týždňov „rodičovskej“ dovolenky, ktorú môžu vyčerpať až do deviateho roku veku dieťaťa.

Ako sa o rodičov a deti starajú iné štáty Európy?

Česká republika
V susednej Českej republike má na poberanie rodičovského príspevku na najmladšie dieťa v rodine nárok jeden z rodičov. Kým pre priznanie materského je nutné splnenie zákonných podmienok, nárok na rodičovský príspevok má rodič bez ohľadu na majetkové pomery či výšku príjmu.

Výška rodičovského príspevku
Výška rodičovského príspevku v susednej Českej republike je od roku 2012 stanovená na úrovni 220 000 Kč, pričom rodič si sám zvolí, ako dlho bude príspevok poberať (od dvoch do štyroch rokov). Výška rodičovského príspevku sa podľa toho nastaví. Dĺžka poberania príspevku, a tým aj jeho výška, sa môže zmeniť, a to jeden krát za tri mesiace. Príspevok však nesmie presiahnuť 70 % predchádzajúceho vymeriavacieho základu.

Rakúsko
Rodinná politika je jedna z najveľkorysejších v Európe. Materská dovolenka sa začína osem týždňov pred predpokladaným dňom pôrodu. Matka pri tom dostáva dávku vo výške svojho priemerného zárobku za posledné tri mesiace. Rodičovská dovolenka môže trvať do dvoch rokov dieťaťa. Podpora je možná v troch variantoch: na 15 mesiacov, na 20 mesiacov alebo na 30 prvých mesiacov.

Poľsko
Potýka sa s vysokým rizikom detskej chudoby, nedostatočným počtom vhodných zariadení detskej starostlivosti a nízkym pôrodným indexom. Detská dávka sa dá doplňovať rôznymi ďalšími dávkami od miestnych úradov. Rodičovská dovolenka môže trvať tri roky v období do štyroch rokov dieťaťa. Existuje aj jednorazová dávka pri narodení dieťaťa.

Maďarsko
Materská dávka siaha do výšky 70 % priemerného hrubého zárobku. Ak chce rodič dostávať podporu, nemôže pracovať do jedného roku dieťaťa. Rodičovská dovolenka do dvoch rokov a dávka je do 70 % výšky ich zárobku, ale nie viac ako 376 € mesačne. Existuje aj program na podporu dlhodobého sporenia dieťaťa – Baby bond. Pri narodení získa dieťa jednorazový príspevok asi 150 €, ktoré sa ukladajú do banky až do dosiahnutia 18 rokov veku dieťaťa. Otcovia si môžu vziať zo zamestnania extra päť dní dovolenky paralelne s materskou dovolenkou, platí to zamestnávateľ, refunduje štát.

Francúzsko
Má silnú podporu veľkých rodín, ženskej zamestnanosti a spojenia rodinného a pracovného života. Rodinný príspevok je základom francúzskej rodinnej podpory. Materská je v rovnakej výške ako predošlý príjem, vypláca sa počas 16 týždňov, otcovia majú nárok na príspevok za 11 plne odpracovaných dní. Jednorazový príspevok pri narodení je 894, respektíve 1788 €, mesačne sa tiež vypláca dávka rodičovi, ktorý žije sám, podľa príjmu a počtu detí. Na jedno dieťa je to napríklad 778 €. Rodinné dávky pre rodiny s viac deťmi sa začínajú na 124 € za mesiac na dve deti, 282 € na tri deti a 159 € za každé ďalšie dieťa. Škôlky alebo jasle sú pre deti od dvoch mesiacov, hneď po skončení materskej dovolenky.

Švédsko
Platené rodičovské voľno môžu čerpať obidvaja rodičia maximálne 16 mesiacov na jedno dieťa. Z toho 13 mesiacov dostáva rodič 80 % predchádzajúcej mzdy. Každý z rodičov má neprenositeľné právo na dva mesiace plateného rodičovského voľna. Zvyšných 12 mesiacov si môžu otec a matka ľubovoľným spôsobom rozdeliť medzi sebou. Nárok na absenciu z práce na plný pracovný úväzok je maximálne do 18 mesiacov dieťaťa. Potom majú rodičia nárok na 25-percentný pracovný úväzok až do veku osem rokov dieťaťa alebo do ukončenia prvého ročníka v škole.

Zdroj: https://zena.sme.sk/
https://www.finance.sk/

Pracovať na PDA1? Netreba sa toho báť. Vráti Vám peniaze!

Príslušné európske nariadenie neumožňuje situáciu, aby ste ako živnostník podliehali súčasne dvom legislatívam. Práve na to slúžia žiadosti a formuláre PDA1, ktorými sa určuje príslušnosť k právnym predpisom, t.j. členský štát a právne predpisy, podľa ktorých si majú povinnosť plniť registratúrne aj odvodové povinnosti zamestnávateľ, ako aj SZČO.
čo podstatne uľahčuje tento na čas relatívne komplikovaný proces je to, že o určenie príslušnosti k právnym predpisom, môžete požiadať aj so spätnou platnosťou a formulár PDA1 bude mať v danom retroaktívny účinok. Do určenia legislatívy a príslušnosti k právnym predpisom, majú však povinnosť slovenský zamestnávateľ, ako aj rakúsky živnostník plniť si odvodové povinnosti podľa príslušných právnych predpisov, t.j. podľa miesta výkonu prác, to znamená slovenský zamestnávateľ v SR a rakúsky živnostník v Rakúsku.

Ako náhle bude určená príslušnosť k právnym predpisom a vydaný formulár slovenský formulár PDA1, poistenec požiada rakúsku inštitúciu sociálneho zabezpečenia o zrušenie doby poistenia ako živnostníka v Rakúsku, prípadne aj so spätnou platnosťou, ak bol tak vydaný formulár PDA1 SK. Rakúsky poisťovací úrad zruší postavenie poistenca z titulu živnostníka v Rakúsku a vráti spätne zaplatené odvody ako odvedené bez právneho dôvodu priamo poistencovi. Následne má uvedený poistenec povinnosť spätne zaplatiť povinné odvody na sociálne zabezpečenie na území SR ako živnostník v zdravotnej poisťovni, prípadne aj sociálnej poisťovni, ak mu na to vznikne povinnosť podľa zákona.

Vysporiadanie registrácie a transfer odvodov medzi inštitúciami sociálneho zabezpečenia v EÚ žiaľ v súčasnosti nie je možný a nerealizuje sa, povinnosť vykonať všetky uvedené registratúrne povinnosti a odvodové povinnosti má samotný poistenec. Mnohí živnostníci, ktorí nemajú kontakt s úradmi, resp. vybavovania a administratívu nemajú radi, využívajú na to služby personálnych agentúr, ako je napríklad personálna agentúra ATENA – PERSONAL – CONSULTING s.r.o., ktorá tento proces pre svojich klientov spracuje bezplatne.

Ako požiadať o rodinné prídavky v Rakúsku? Poďme nato!

Formuláre, ktoré sú aj v slovenčine slúžia iba ako vzor a pomôcka pri vypĺňaní, na úradoch aj v školách je samozrejme potrebné vyplniť nemecké tlačivá.

1. prípad – opatrovateľka poberá prídavky IBA v Rakúsku (teda Soc. poisťovňa na SR jej odňala nárok na základe rak. živnosti)

Najrýchlejšou cestou ako získať rodinné prídavky v Rakúsku, je dať si osobne potvrdiť pozastavenie rodinných prídavkov na príslušnej pobočke sociálnej poisťovne. Použije sa formulár *E411*. Je lepšie, ak si žiadateľ nechá tento formulár potvrdiť na príslušnej pobočke sociálnej poisťovne a použije formulár v nemeckom jazyku. Sociálna poisťovňa vyplní časť B. Predložiť treba aj *rakúsky živnostenský list* a *potvrdenie o pobyte*.

*Podklady a formuláre potrebné pre podanie žiadosti o rodinné prídavky.*

– Žiadosť – *Beih1 – Antrag auf Familienbeihilfe** -* možné vyplniť v PC a vytlačiť alebo vytlačiť a vyplniť ručne.

*E411-SK (slov. vzor) E411-DE -* na vytlačenie (potvrdzuje Sociálna poisťovňa)

– Vyplnený formulár *E401 * (potvrdzuje UPSVaR, úsek štátnych sociálnych dávok)*

*
– Rodné listy detí – preložené do NJ
– Kópia živnostenského listu
– Kópia OP
– Rozvodový list (právoplatné rozhodnutie súdu) (alebo sobášny list, ak
manžel/ka nemá na SR priznané rod. príd.) – preložené do NJ
– U školopovinných detí potvrdenie o návšteve školy – v NJ
– U študujúcich detí potvrdenie o štúdiu na formulári *E402* v NJ. Škola
potvrdí časť B na tomto formulári. Formulár v SJ nájdete tu-*E402 v SJ*

2. prípad – na SR ostávajú priznané rod. prídavky (či už samotnej opatrovateľke alebo manželovi) – v Rakúsku sa žiada iba o doplatenie rozdielu

Vydatým matkám, alebo matkám žijúcim v spoločnej domácnosti s partnerom sú vyplácané rodinné dávky 1 x ročne, so spätnosťou 1 rok dozadu. Do úvahy sa berie kalendárny rok. O vyplatenie rodinných prídavkov je potrebné každý rok požiadať.

V prípade, že rodinné prídavky poberá na Slovensku manžel/ka, je potrebné požiadať o vyplatenie rozdielu v dávkach – Differenzzahlung. Použije sa formulár *Beih38*. V tomto prípade je potrebné k žiadosti o rodinné
prídavky predložiť aj *potvrdenie o príjme manžela a o výške vyplatených prídavkov za uplynulý kalendárny rok*. Potvrdzuje to na formulári *E411*príslušná pobočka soc. poisťovne po predložení potvrdenia o výške príjmu.

– Vydaté matky z deťmi musia predložiť aj sobášny list preložený v nemčine
– vdovy úmrtný list manžela/manželky v nemčine

– je možné aj požiadať o príplatok na postihnuté dieťa (*stupeň postihnutia musí byť min. 50% a dieťa nesmie byť v stave, aby samého seba vedelo uživiť
– potvrdenie o postihnutí dieťaťa vystavuje odborný lekár na formulári E407*). O príplatok pre postihnuté dieťa je potrebné požiadať osobitne na formulári *Bei3* (samozrejme je potrebné zaslať najprv „normálnu“ žiadosť o rod. príd., teda buď formulár Beih38 alebo Beih1).

O rodinné prídavky a o príplatok na postihnuté dieťa je možné požiadať aj spätne a to až do piatich rokov od dátumu podania žiadosti.

V oboch prípadoch je k žiadosti o rodinné prídavky potrebné si pripraviť aj:

– zmluvu – Werkvertrag uzatvorenú s rodinou (pacientom príp. zákonným zástupcom) príp. to môže byť aj písomné prehlásenie pacienta, alebo jeho zákonného zástupcu o výkone opatrovateľskej činnosti za dané obdobie.
– faktúry príp. iné príjmové doklady ako dôkaz o skutočnom vykonávaní živnosti
– potvrdenie o existujúcom povinnom sociálnom poistení – potvrdenia o zaplatení poistného (vyplatené šeky od SVA príp. potvrdenie z SVA o vzniku poistenia, alebo potvrdenie o tom, že na poistnom nie je žiadny dlh)**

Usmernenie DR SR k problematike zdaňovania príjmov daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou z opatrovateľskej činnosti vykonávanej na území Rakúskej republiky na základe živnostenského oprávnenia

Usmernenie DR SR k problematike zdaňovania príjmov daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou z opatrovateľskej činnosti vykonávanej na území Rakúskej republiky na základe živnostenského oprávnenia
Podľa § 2 písm. f) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) predmetnom dane daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou je príjem (výnos) plynúci zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí. Príjmy z podnikania uvedené v § 6 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov plynúce zo zdrojov na území Rakúskej republiky sa na účely zdanenia považujú za príjmy z činností vykonávaných prostredníctvom stálej prevádzkarne umiestnenej na území Rakúskej republiky. Podľa § 17 ods. 14 zákona o dani z príjmov súčasťou základu dane daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou je aj základ dane stálej prevádzkarne umiestnenej v zahraničí s výnimkou, ak základom dane stálej prevádzkarne je daňová strata, o ktorú podľa legislatívy štátu, v ktorom je zdroj príjmu, možno znižovať základ dane. Základom dane daňovníka je rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky, na zistenie ktorého sa použijú ustanovenia § 17 až 29. Pri splnení podmienok uvedených v zákone o dani z príjmov môže daňovník uplatniť daňové výdavky paušálne, spôsobom uvedeným v ustanovení § 6 ods. 10. Daňovník počas uplatňovania výdavkov týmto spôsobom je povinný viesť evidenciu o príjmoch v časovom slede, o zásobách a o pohľadávkach.
Podľa § 1 ods. 1 písm. a) tretí bod zákona č. 431/ 2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov daňovník je účtovnou jednotkou. Daňovník nie je povinný na území Slovenskej republiky viesť účtovníctvo, ak na účely zistenia základu dane nepreukazuje svoje daňové výdavky, ale si tieto uplatňuje paušálnym spôsobom podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov.. Podľa § 45 zákona o dani z príjmov a článku 23 Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Rakúskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore daní z príjmu a z majetku č. 48/1979 Zb. (ďalej len „zmluva“) dvojitému zdaneniu predmetných príjmov sa zamedzení uplatnením metódy vyňatia príjmov.
Podmienky vymedzujúce zdaniteľnosť ziskov podniku rezidenta Slovenskej republiky na území Rakúskej republiky sú uvedené v článku 7 zmluvy. Ak v konkrétnom prípade príjmy rezidenta Slovenskej republiky z podnikateľskej činnosti môžu byť podľa predmetného ustanovenia zmluvy zdanené na území Rakúskej republiky, sú na území Slovenskej republiky vyňaté zo zdanenia bez ohľadu na ich efektívne zdanenie na území Rakúskej republiky. Bez ohľadu na uplatnenú metódu vylúčenia dvojitého zdanenia, ak sú splnené podmienky uvedené v § 32 ods. 1 zákona o dani z príjmov, daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou je povinný podať na území Slovenskej republiky daňové priznanie, v ktorom uvedie všetky „celosvetové“ zdaniteľné príjmy.
Vypracovalo:
Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica oddelenie metodiky zdaňovania v obl. medzinár. daň. vzťahov február 2009

Vypracovanie daňového priznania na Slovensku a v Rakúsku

Vznik daňovej povinnosti

Príjmy opatrovateľov sa zaradzujú, podľa zákona o dani z príjmu (EStG 1988), medzi príjmy z prevádzky (Gewerbebetrieb). Miesto , kde má opatrovateľ prihlásenú živnosť sa považuje za sídlo prevádzky. S pravidla je to klient, u ktorého je vykonávaná podnikateľská činnosť (nie je to ale pravidlom) . Pri príjmoch z prevádzky je každá SZČO považovaná za daňovníka z neobmedzenou daňovou povinnosťou. Dôležité je, že pri neobmedzenej daňovej povinnosti je výška nezdaniteľného príjmu v Rakúsku vo výške 11.000€ (platí od r.2009) – Pri obmedzenej daňovej povinnosti je to len 2 000€. Pri prekročení tejto hranice vzniká automatický povinnosť podania daňového priznania z dani z prímu a povinnosť odviesť daň. Termín na podanie daňového priznania je 30.Apríl v roku, ktorý nasleduje po roku, v ktorom boli dosiahnuté príjmy.
Kedy vzniká povinnosť podať daňové priznanie
Podať daňové priznanie je povinná každá osoba s neobmedzenou, ale aj s obmedzenou daňovou povinnosťou a to vtedy ak:
• je na podanie vyzvaná príslušným finančným úradom (§ 42 Abs. 1 Z 1 EStG 1988), t.z. keď je jej poštou doručená výzva, alebo sú jej poštou doručené daňové formuláre.
• v prípade dosiahnutých príjmov, ktoré automaticky podliehajú zdaneniu (§ 42 Abs. 1 Z 2 EStG 1988)
• v prípade, ak čistý príjem je vyšší ako 11.000€ pri neobmedzenej daňovej povinnosti (§ 42 Abs. 1 Z 3 EStG).
• v prípade súbehu príjmov zo závislej a nezávislej činnosti
• v prípade príjmov zo závislej činnosti a iných príjmov vyšších ako 730eur, ak je celkový príjem vyšší ako 12.000eur
• v prípade, ak už bolo daňovníkovi pridelené daňové číslo

Daňové bonusy v Rakúsku
Každý zamestnanec v Rakúsku ako aj samostatne zárobkovo činné osoby majú za určitých podmienok nárok na rôzne bonusy.
Pre poberateľov rodinných prídavkov je to napr. daňový bonus na dieťa-Kinderabsetzbetrag. Od roku 2009 je výška bonusu 58,40eur na mesiac na každé dieťa. O tento nie je potrebné zvlášť požiadať, pretože sa automaticky vypláca k rodinných prídavkom, ako aj k doplateniu rodinných prídavkov(Differenzzahlung).
Okrem toho si môžu samoživitelia rodín(Alleinverdiener) a samoživitelia detí(Alleinerzieher) uplatniť ďalšie bonusy, ktorých výška závisí od výšky príjmu a počtu vyživovaných detí v spoločnej domácnosti. Tieto bonusy sa v prípade príjmov pod hranicou daňovej povinnosti vyplácajú ako negatívna daň.
Výška daňového bonusu pre samoživiteľov rodín-Alleinverdiener:
– určený pre rodiny ak je partner/ka – manžel/manželka nezamestnaný/á príp. príjem neprekročil sumu 6.000eur za kalendárny rok

• bonus s príplatkom na jedno dieťa: 494,00€ ročne
• bonus s príplatkom na dve deti: 669,00€ ročne
• bonus s príplatkom na tretie dieťa: 889,00€ ročne
na každé ďalšie dieťa +220,00 €
Výška daňového bonusu pre samoživiteľov detí-Alleinerzieher:
– určený pre osamotených rodičov a vyživovateľov detí – slobodné a rozvedené matky a otcovia a vdovy
• bonus s príplatkom na jedno dieťa: 494,00€
• bonus s príplatkom na dve deti: 669,00€
• bonus s príplatkom na tri deti: 889,00€
• bonus s príplatkom na štyri deti: 1 109,00€
na každé ďalšie dieťa +220,00€
• Poberatelia rodinných prídavkov si môžu uplatniť ešte zníženie základu dane a to o sumu vo výške 220€ na každé dieťa -Kinderfreibetrag, na ktoré boli vyplácané rodinné prídavky min. za 7 mesiacov v kalendárnom roku – táto podmienky platí aj pre uplatnenie si nároku na prvé dva bonusy.
Daňový bonus na Slovensku
Na Slovensku je možné takisto získať daňový bonus. Nárok na daňový bonus majú daňovníci, ktorý spĺňajú podmienky podľa § 33 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov.
Výška daňového bonusu je do 31.6.2011 vo výške 20,02€ a od 1.7.2011 20,51€ mesačne na každé vyživované dieťa, žijúce s daňovníkom v spoločnej domácnosti. (ročne 243,18€).

Usmernenie DR SR k problematike zdaňovania príjmov daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou z opatrovateľskej činnosti vykonávanej na území Rakúskej republiky na základe živnostenského oprávnenia

Podľa § 2 písm. f) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len “zákon o dani z príjmov”) predmetnom dane daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou je príjem (výnos) plynúci zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí. Príjmy z podnikania uvedené v § 6 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov plynúce zo zdrojov na území Rakúskej republiky sa na účely zdanenia považujú za príjmy z činností vykonávaných prostredníctvom stálej prevádzkarne umiestnenej na území Rakúskej republiky. Podľa § 17 ods. 14 zákona o dani z príjmov súčasťou základu dane daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou je aj základ dane stálej prevádzkarne umiestnenej v zahraničí s výnimkou, ak základom dane stálej prevádzkarne je daňová strata, o ktorú podľa legislatívy štátu, v ktorom je zdroj príjmu, možno znižovať základ dane. Základom dane daňovníka je rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky, na zistenie ktorého sa použijú ustanovenia § 17 až 29. Pri splnení podmienok uvedených v zákone o dani z príjmov môže daňovník uplatniť daňové výdavky paušálne, spôsobom uvedeným v ustanovení § 6 ods. 10. Daňovník počas uplatňovania výdavkov týmto spôsobom je povinný viesť evidenciu o príjmoch v časovom slede, o zásobách a o pohľadávkach.
Podľa § 1 ods. 1 písm. a) tretí bod zákona č. 431/ 2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov daňovník je účtovnou jednotkou. Daňovník nie je povinný na území Slovenskej republiky viesť účtovníctvo, ak na účely zistenia základu dane nepreukazuje svoje daňové výdavky, ale si tieto uplatňuje paušálnym spôsobom podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov.. Podľa § 45 zákona o dani z príjmov a článku 23 Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Rakúskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore daní z príjmu a z majetku č. 48/1979 Zb. (ďalej len „zmluva“) dvojitému zdaneniu predmetných príjmov sa zamedzení uplatnením metódy vyňatia príjmov.
Podmienky vymedzujúce zdaniteľnosť ziskov podniku rezidenta Slovenskej republiky na území Rakúskej republiky sú uvedené v článku 7 zmluvy. Ak v konkrétnom prípade príjmy rezidenta Slovenskej republiky z podnikateľskej činnosti môžu byť podľa predmetného ustanovenia zmluvy zdanené na území Rakúskej republiky, sú na území Slovenskej republiky vyňaté zo zdanenia bez ohľadu na ich efektívne zdanenie na území Rakúskej republiky. Bez ohľadu na uplatnenú metódu vylúčenia dvojitého zdanenia, ak sú splnené podmienky uvedené v § 32 ods. 1 zákona o dani z príjmov, daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou je povinný podať na území Slovenskej republiky daňové priznanie, v ktorom uvedie všetky „celosvetové“ zdaniteľné príjmy.
Vypracovalo:
Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica oddelenie metodiky zdaňovania v obl. medzinár. daň. vzťahov február 2009

Title

Go to Top