Administratívne služby
Nárok na poberanie rodičovského príspevku v Rakúsku upravuje zákon o rodičovskom príspevku – Kinderbetreuungsgeldgesetz(KBGG)
Nárok na rodičovský príspevok majú rodičia detí pokiaľ:
* má dieťa nárok na rodinné prídavky v Rakúsku, resp. Differenzzahlung
* rodič býva s dieťaťom v spoločnej domácnosti, čo sa dokladuje potvrdením o trvalom pobyte rodiča a dieťaťa
* stredisko životných záujmov rodiča a dieťaťa je v niektorej zo spolkových krajín Rakúska/ ak vznikne nárok na rodinné prídavky v Rakúsku a rodič dieťaťa a dieťa majú bydlisko v niektorej z krajín ES, vznikne nárok na Differrenzzahlung rodičovského príspevku
Výška rodičovského príspevku je 14,53 Eur denne.
Pri viacdetnom pôrode sa príspevok na druhé a každé ďalšie dieťa zvyšuje o 50% základného príspevku. Pri vzniku nového nároku na rodičovský príspevok(narodenie ďalšieho dieťaťa) zostáva príspevok na druhé a ďalšie dieťa po viacdetnom pôrode zachovaný až do zaniknutia nároku na rodičovský príspevok.
Rod. príspevok sa priznáva na základe žiadosti a to najskôr odo dňa narodenia dieťaťa. Žiadosť sa podáva po narodení dieťaťa.
V prípade, že je žiadosť podaná neskôr, priznáva sa nárok na rod. príspevok so spätnou platnosťou, a to najviac 6 mesiacov pozadu.
Rod. príspevok je možné poberať najviac do 36. mesiaca veku dieťaťa.
V prípade poberania príspevku len jedným s rodičov, je dĺžka poberania 30. mesiacov.
Nárok na poberanie rod. príspevku končí najneskôr v deň narodenia ďalšieho dieťaťa, na ktoré vzniká nový nárok na rodičovský príspevok/ nie je možné poberať rod. príspevok na dve a viac detí.
Pred- a popôrodné vyšetrenia matky a dieťaťa – Mutter-Kind-Pass-Untersuchungen:
V prípade plného poberania rodičovského príspevku je potrebné dokladovať povinné pred- a popôrodné vyšetrenia matky a dieťaťa. Predpísaných je povinných 5 predpôrodných vyšetrení a 5 vyšetrení dieťaťa po narodení. V prípade nepredloženia potrebných vyšetrení sa rodičovský príspevok kráti.
Príslušnou inštitúciou na priznanie a vyplácanie rod. príspevku je príslušná pobočka sociálnej poisťovne v Rakúsku.
O rodičovský príspevok je potrebné požiadať, nevypláca sa automaticky. Vypláca sa stále mesiac pozadu.
Výber varianty je možný iba pri podaní žiadosti. Neskoršia zmena varianty nie je možná.
Sociálna poisťovňa je povinná informovať žiadateľa o priznaní nároku na rod. príspevok, alebo o zamietnutí príspevku.
Nárok na dávky v materstve-Wochengeld upravuje všeobecný zákon o sociálnom poistení – Allgemeines Sozialversicherungsgesetz.
Nárok na dávky v materstve je pre budúce matky, zamestnané v závislom pomere 8 týždňov pred plánovaným pôrodom a 8 týždňov po pôrode.
Pri predčasnom pôrode, viacdetnom pôrode, alebo pôrode cisárskym rezom sa obdobie poberania dávky predlžuje na 12 týždňov.
Dávka v materstve sa vypočítava podľa predpokladaného dátumu pôrodu. V prípade skoršieho príp. neskoršieho pôrodu sa 8 týždňová lehota pred pôrodom skracuje príp. predlžuje a podľa toho sa upravuje doba poberania dávky po pôrode.
Výška dennej dávky sa u žien , ktoré vykonávali prac. činnosť v závislom pomere, vypočítava z priemerného príjmu za posledných 13 týždňov(v prípade týždenných výplat), alebo posledných 3 mesiacov pred dňom, v ktorom vznikol nárok na dávky.
V prípade prevádzkovania živnosti má živnostníčka nárok na tieto dávky v materstve:
Betriebshilfe
Ženy vykonávajúce samostatnú zárobkovú činnosť (živnostníčky) majú nárok na výpomoc pri podnikaní vo forme výpomocnej sily v rámci podnikania – Betriebshilfe a túto výpomoc zabezpečuje zmluvný partner sociálnej poisťovne(SVA). Ak má živnostníčka záujem o túto výpomoc, musí sa obrátiť zo žiadosťou priamo na zmluvného partnera sociálnej poisťovne. Zvyčajne je to príslušná pobočka WKO. Jedná sa buď o finančnú alebo vecnú výpomoc. Najvyššia možná dávka môže byť však vo výške 58,41 Eur denne a poskytuje sa po dobu maximálne 70 dní.
Wochendgeld
V prípade, že živnostníčka nevyužila možnosť výpomocnej sily – Betriebshilfe, ma nárok na dávky v materstve – Wochengeld, a to vo výške 52,07 Eur denna pre rok 2015 za predpokladu, že si zadovážila počas celej doby nároku na túto dávku pomocnú silu, ktorá jej pomáha pri vykonávaní jej podnikateľskej činnosti. Môže to byť aj rodinný príslušník, životný partner, alebo iná osoba, ktorá však musí byť k dispozícií minimálne 20 hodín počas štyroch dní v jednom týždni.
Doba poberania dávky v materstve – Wochengeld je u živnostníčok tá istá ako u žien, ktoré boli zamestnané.
Opatrovateľka pracujúca na živnosť v Rakúsku po zistení, že je tehotná, musí aj naďalej vykonávať tú istú opatrovateľskú činnosť aj napriek jej stavu. Môže samozrejme svoju prácu opatrovateľky ukončiť, ale pokiaľ si chce zachovať nárok na priznanie dávky v materstve a potom aj nárok na priznanie rodičovského príspevku, musí si po celú dobu nechať aktívnu živnosť a platiť odvody do soc. poisťovne. V prípade, že zruší, alebo pozastaví živnosť v Rakúsku, stráca nárok na akékoľvek dávky.
Ak si chcete založiť živnosť v Rakúsku, musíte si tam zriadiť aspoň prechodné bydlisko. Okrem potvrdenia o prechodnom pobyte (tzv. Meldetzettel), budete rakúskym úradom musieť predložiť aj platný občiansky preukaz a výpis z registra trestov vystavený maximálne 3 mesiace dozadu a úradne preložený do nemčiny. Živnosť prihlasujete v Rakúsku na živnostenskom úrade podľa miesta vášho pobytu. Pri založení živnosti budete vyplňovať aj dotazník Verf24 pre fyzické osoby. Ak máte len základy nemčiny, tento formulár je na internete k dispozícii aj v slovenčine. Do jedného mesiaca po ohlásení živnosti v Rakúsku ju ešte musíte buď ústne, alebo písomne ohlásiť na miestnom finančnom úrade.
Čo budete potrebovať na založenie živnosti:
* Prihlásenie k pobytu – Meldezettel – vybavuje sa na príslušnom Magistráte alebo obecnom úrade
* Občiansky preukaz
* Výpis z registra trestov nie starší ako tri mesiace a jeho úradný preklad do nemčiny
* Potvrdenie o absolvovaní opatrovateľského kurzu, preložené do nemčiny
* Doklad o získanom vzdelaní v oblasti zdravotníctva (ak ho máte)
* Žiadosť na ohlásenie živnosti, resp. plnú moc na tretiu osobu
V Rakúsku nepotrebujete povolenie k pobytu. Ak tam však strávite dlhšiu dobu ako 3 mesiace, podajte si na regionálnom správnom úrade žiadosť o povolenie k pobytu pre občanov Európskej únie (Lichtbildausweis für EWR-Bürger). Vďaka tomuto povoleniu budete mať právo usadiť sa kdekoľvek na území štátu. Právo usadiť sa kdekoľvek na území štátu však platí len vtedy, keď máte zabezpečenú výživu a uzavreli ste v Rakúsku dostatočné nemocenské poistenie. Ak tieto predpoklady nespĺňate, môžete sa kdekoľvek na území Rakúska usadiť ak:
* predložíte vyhlásenie zamestnávateľa o úmysle zamestnať vás, potvrdenie o zamestnaní, alebo môžete doložiť, že vykonávate samostatne
zárobkovú činnosť,
* preukážete, že v priebehu šiestich mesiacov pravdepodobne začnete vykonávať zárobkovú činnosť,
* predložíte doklad, že vám ako rodinnému príslušníkovi zabezpečí výživu ďalší občan EÚ.
Živnosť je možné pozastaviť na pobočke príslušnej hospodárskej komory – WKO. Zákonná lehota na pozastavenie živnosti je 3 týždne po ukončení živnostenskej činnosti. Vo výnimočných prípadoch je možné pozastavenie živnosti až 18 mesiacov dozadu. Pri spätnom pozastavení živnosti sa aj spätne zruší povinné sociálne poistenie v SVA. Spätne nie je možné zrušiť iba jednú časť z povinného poistenia a to zdravotné poistenie. Zdravotné poistenie SVA ukonči len ku koncu mesiaca, počas ktorého im bude doručené oznámenie o pozastavení živnosti.
Živnosť sa pozastavuje na dobu neurčitú a táto doba nie je ničím obmedzená.
Po pozastavení živnosti dostane žiadateľ potvrdenie z WKO o tom, že bola živnosť pozastavená a neskoršie aj z SVA, že bolo ukončené aj povinné zdravotné a sociálne poistenie. Toto potvrdenie je nutné čo najskôr doručiť do príslušnej pobočky zdravotnej poisťovne na Slovensku, kde bude poistencovi obnovené zdravotné poistenie.
Obnovenie živnosti prebieha tiež na hospodárskej komore – WKO. Živnosť sa musí obnoviť ihneď po začatí podnikateľskej činnosti a to najneskôr do troch týždňov.
Pozastavenie ako aj obnovenie živnosti nie je spoplatnené.
Formulár na pozastavenie/obnovenie je potrebné upraviť podľa potreby príp. ak sa pozastavuje živnosť spätne za dlhšie obdobie je potrebné doplniť odôvodnenie neskorého pozastavenia živnosti.
Po pozastavení živnosti nezaniká povinnosť platiť povinné členské príspevky do WKO. Ak je živnosť neaktívna minimálne 6 mesiacov počas kalendárneho roka, poplatok sa znižuje o 50%.
Zrušenie živnosti sa vykonáva na príslušnom živnostenskom úrade – Gewerbeamt (Magistrat/Bezirkhauptmanschaft). Ukončenie živnosti nadobúda účinnosť dňom doručenia žiadosti na živnostenský úrad a je neodvolateľné. Ukončením živnosti končí aj povinné zdravotné a sociálne poistenie, a to ku koncu mesiaca, v ktorom bola živnosť zrušená. Potvrdenie o ukončení živnosti, zaslané zo sociálnej poisťovne – SVA – je potrebné zaniesť do príslušnej pobočky zdravotnej poisťovne na Slovensku, kde bude poistencovi obnovené poistenie.
Novým miestom prevádzky je zvyčajne bydlisko nového pacienta. Horšie je to v prípade, ak trvá dlhší čas, kým si opatrovateľ zoženie nové miesto. Živnosť ostáva samozrejme prihlásená na mieste, kde už nevykonáva svoju činnosť. Kým opatrovateľ nemá nové pôsobisko, nemá kam svoju živnosť preložiť. To zo sebou prináša často komplikácie, ako je napríklad doručovanie pošty.
Živnosť je nutné preložiť do 3 týždňov po zmene miesta vykonávania živnosti, inak môže byť uložená pokuta vo výške do 2 180,00€.
Preloženie živnosti sa vykonáva na živnostenskom úrade – v mestách na Magistráte, mimo miest na obvodných úradoch – Bezirkhauptmanschaftoch.
Po ohlásení živnosti dostane každý podnikateľ dôležité informácie členstve v hospodárskej komore a prístupové dáta, ktorými sa môže prihlásiť na internetovej stránke. Každý podnikateľ tam má zriadený svoj účet, kde nájde informácie o svojej živnosti a iné zaujímavosti.
Výška členského poplatku je vo všetkých spolkových krajinách rozdielna. Členské príspevky slúžia výlučne na financovanie odborových skupín a odborových zväzov a ich činnosti a uhrádzajú sa raz ročne, počas celej doby prevádzkovania živnosti.
Povinnosť platenia poplatkov zaniká až zrušením živnosti.
Obsahom poistenia je:
* dôchodkové poistenie – Pensionsversicherung
* zdravotné poistenie – Krankenversicherung
* úrazové poistenie – Umfallversicherung
* dôchodkové zabezpečenie SZČO – Selbständigenvorsorge
Poistenie vzniká dňom ohlásenia živnosti. Stačí jeden deň poistenia v mesiaci a odvody sa za uvedený mesiac platia v plnej výške. SVA je o vzniku poistenia nového poistenca upovedomená živnostenským úradom okamžite po otvorení živnosti. Nie je potrebné osobitné prihlásenie do SVA.
Živnostníci, ktorí sú zdravotne poistení podľa zákona GSVG, sú povinní na základe zákona o podnikovom dôchodkovom zabezpečení pracovníkov a samostatne zárobkovo činných osôb (BMSVG – Betriebliches Mitarbeiter- und Selbständigenvorsorgegesetz) platiť príspevky na dôchodkové zabezpečenie samostatne zárobkovo činných osôb.
Výška poistného je 1,53 % z predbežného vymeriavacieho základu v zdravotnom poistení. Toto poistné predpisuje a vyberá príslušná poisťovňa SVA.
SVA prevedie tieto príspevky na dôchodkovú správcovskú spoločnosť, ktorú si vybral poistenec, pričom existuje na výber momentáne deväť takýchto spoločností.Ak si poistenec včas nezvolí dôchodkovú správcovskú spoločnosť, tak mu bude automaticky pridelená niektorá zo spoločností.
Nárok na dávky a výplata dávok
Plnenie z dôchodkového zabezpečenia SZČO prináleží poistencovi, ak poistný vzťah trval minimálne 3 roky a živnostenská činnosť sa pred min. 2 rokmi zastavila (pozastavenie alebo zrušenie živnostenského oprávnenia). Nezávisle od týchto podmienok vznikne poistné automaticky plnenie pri zákonnom odchode do dôchodku alebo po piatich rokoch od skončenia poslednej povinnosti platiť príspevok. Pri smrti poistenca bude celá suma vyplatená najbližším rodinných príslušníkom, ináč prejde do pozostalosti.
Výška dávok závisí od výšky zaplatených príspevkov a od úspechu investovania dôchodkovej spoločnosti. Existuje zákonné garantovanie kapitálu, t.z. poistné plnenie prináleží minimálne vo výške zaplatených príspevkov. Dôchodková spoločnosť informuje poistenca ročne o aktuálnom stave jeho účtu.
Poistné plnenie môže mať viaceré formy. Okrem vyplatenia kapitálovej sumy ako jednorazovej platby môže prichádzať do úvahy aj prenos do inej dôchodkovej spoločnosti (napr. pri pracovnej činnosti závislom pomere, po ukončení samostatnej zárobkovej činnosti) alebo do dôchodkovej poisťovne príp. nejakej súkromnej poisťovne.).
Dávky v dôchodku podliehajú zdaneniu ako príjem zo závislého pomeru. Penzia do výšky 11 000€ ročne sa nezdaňuje.
O dôchodok sa žiada v krajine, v ktorej žiadateľ v čase podania žiadosti žije t.z. osoba s bydliskom na Slovensku žiada o dôchodok v pobočke soc. poisťovne v mieste svojho bydliska. V žiadosti uvedie krajiny, v ktorých bol dôchodkovo poistený. Nie je potrebné predkladať potvrdenia o poistení z iných štátov. Ak však žiadateľ o dôchodok má potvrdenie inštitúcie sociálneho poistenia štátu, v ktorom platil dôchodkové poistenie, môže ho príslušnej sociálnej poisťovni predložiť v konaní o nároku na dôchodkovú dávku. To vybavovanie penzie urýchli. Potvrdenia o poistnej dobe sa vydáva na formulári E205.
V Rakúsku sa dôchodok vypláca po dovŕšení 60. roka života. Žiadosť sa podáva na príslušnej pobočke Slovenskej sociálnej poisťovne v mieste bydliska.
Pripoistenie v penzijnom poistení – Höherversicherung in der Pensionsversicherung
Jedná sa o pripoistenie, kde sa môže pripoistiť každá povinne, alebo dobrovoľne poistená osoba v sociálnom poistení. Pripoistenie vedie k dodatočnej penzii, ktorá bude vyplácaná po dosiahnutí dôchodkového veku mesačne popri hlavnej penzii. Je to obdobný druh penzijného pripoistenia ako sú ponúkané v súkromných poisťovacích spoločnostiach. Na rozdiel od súkromným spoločností sa dávky z tohto pripoistenia vyplácajú 14 krát ročne. Poistné sa zhodnocuje tak ako bežné poistné v penzijnom poistení. Pripoistenie je možné uzatvoriť v každom veku. Maximálna výška ročného poistného je pre rok 2015 suma vo výške 9 300eur. Poistné je možné platiť mesačne, alebo kvartálne.
Dávky z pripoistenia podliehajú čiastočne daňovej úľave. Zdaňuje sa len 25% z celkovej dávky. Poistné vo výške ? je možné zaradiť medzi daňové výdavky. V prípade úmrtia prechádza časť poistenia na pozostalých. Dávky z penzijného pripoistenia sa ročne zhodnocujú v priemere o 3% (predpokladané zhodnocovanie podmienené infláciou).
O toto pripoistenie nie je potrebné požiadať. Sumy je možné poukazovať automaticky na účet SVA s poznámkou „Nur für Höherversicherung“.
Daňové poradenstvo
Príjmy opatrovateľov sa zaradzujú, podľa zákona o dani z príjmu (EStG 1988), medzi príjmy z prevádzky (Gewerbebetrieb). Miesto , kde má opatrovateľ prihlásenú živnosť sa považuje za sídlo prevádzky. S pravidla je to klient, u ktorého je vykonávaná podnikateľská činnosť (nie je to ale pravidlom) . Pri príjmoch z prevádzky je každá SZČO považovaná za daňovníka z neobmedzenou daňovou povinnosťou. Dôležité je, že pri neobmedzenej daňovej povinnosti je výška nezdaniteľného príjmu v Rakúsku vo výške 11.000€ (platí od r.2009) – Pri obmedzenej daňovej povinnosti je to len 2 000 Eur. Pri prekročení tejto hranice vzniká automaticky povinnosť podania daňového priznania z dani z prímu a povinnosť odviesť daň.
Termín na podanie daňového priznania je 30. apríl v roku, ktorý nasleduje po roku, v ktorom boli dosiahnuté príjmy.
Podať daňové priznanie je povinná každá osoba s neobmedzenou, ale aj s obmedzenou daňovou povinnosťou a to vtedy ak:
* je na podanie vyzvaná príslušným finančným úradom, teda vtedy, keď je jej poštou doručená výzva, resp. sú jej poštou doručené daňové formuláre
* v prípade dosiahnutých príjmov, ktoré automaticky podliehajú zdaneniu (§ 42 Abs. 1 Z 2 EStG 1988)
* v prípade, ak čistý príjem je vyšší ako 11.000 Eur pri neobmedzenej daňovej povinnosti
* v prípade súbehu príjmov zo závislej a nezávislej činnosti
* v prípade príjmov zo závislej činnosti a iných príjmov vyšších ako 730 Eur, ak je celkový príjem vyšší ako 12.000 Eur
* v prípade, ak už bolo daňovníkovi pridelené daňové číslo
* ďalším dôvodom na podanie daňového priznania v Rakúsku je uplatnenie si daňových bonusov (napr. detské prídavky)
Každý podnikateľ si musí samozrejme viesť evidenciu svojich príjmov. Najbežnejším spôsobom zisťovania príjmu pre malých ale aj stredných podnikateľov je Einnahmen-Ausgaben-Rechnung.
Einnahmen-Ausgaben-Rechnung je súhrn príjmov a výdavkov podnikateľa za uplynulý účtovný rok – v našom prípade kalendárny rok. Tento súhrn príjmov a výdavkov je potrebné prípade kontroly z finančného úradu predložiť kontrolnému orgánu.
Ku príjmom každého opatrovateľa/ky patrí :
* honorár za poskytované služby – tzv. Taggeld
* náhrada cestovného – tzv. Reisegeld
* vecné príjmy (za bezplatnú stravu a ubytovanie) – tzv. Sachbezug
* náhrada za úhradu soc. poistenia – Sozialversicherung
K výdavkom je možné zarátať:
* skutočne vynaložené výdavky, ktoré úzko súvisia z vykonávanou činnosťou opatrovateľa príp. výdavky fixným, 12% paušálom
* odvody na sociálne poistenie príp. iné pripoistenia
* poplatky do WKO
Po ohlásení živnosti je každý podnikateľ povinný do jedného mesiaca ohlásiť svoju podnikateľskú činnosť na príslušnom Finančnom úrade. Stačí neformálne prihlásenie buď písomnou alebo ústnou formou. Okrem toho je potrebné vyplniť dotazník, ktorý podnikateľ zvyčajne obdrží už pri založení živnosti. Pre fyzické osoby je sa použije dotazník Verf24 – tlačový formulár, Verf24 – PC formulár, Verf24 – v slovenčine.
Príslušným finančným úradom na podanie daňového priznania je ten finančný úrad, v obvode ktorého je daňovník prihlásený k pobytu v čase podania daňového priznania a kde vykonáva svoju živnostenskú činnosť.
Príslušným finančným úradom nie je finančný úrad, v ktorého obvode sa nachádza miesto, na ktoré je len ohlásená živnosť, ak živnostenská činnosť na tomto mieste nie je vykonávaná.
Einnahmen-Ausgaben-Rechnung je súhrn príjmov a výdavkov podnikateľa za uplynulý účtovný rok – v našom prípade kalendárny rok. Tento súhrn príjmov a výdavkov je potrebné prípade kontroly z finančného úradu predložiť kontrolnému orgánu.
Ku príjmom každého opatrovateľa/ky patrí :
* honorár za poskytované služby – tzv. Taggeld
* náhrada cestovného – tzv. Reisegeld
* vecné príjmy (za bezplatnú stravu a ubytovanie) – tzv. Sachbezug
* náhrada za úhradu sociálneho poistenia – Sozialversicherung
K výdavkom je možné zarátať:
* skutočne vynaložené výdavky, ktoré úzko súvisia z vykonávanou činnosťou opatrovateľa príp. výdavky fixným 12%-ným Paušálom.
* odvody na sociálne poistenie príp. iné pripoistenia
Ak podnikateľ použije odpočet skutočných výdavkov po predchádzajúcom uplatnení si výdavkov paušálom, je možné opätovne sa vrátiť ku paušálu až po uplynutí 5 rokov.
Pri odpisoch systémom skutočných výdavkov si musí podnikateľ viesť presnú evidenciu výdavkov. Uplatnené skutočné výdavky musia byť vynaložené v súlade s podnikateľskou činnosťou.
Okrem toho je potrebné vyplniť dotazník, ktorý podnikateľ zvyčajne obdrží už pri založení živnosti. Pre fyzické osoby je sa použije dotazník Verf24 – tlačový formulár, Verf24 – PC formulár, Verf24 – v slovenčine.
Na základe údajov v tomto dotazníku sa príslušný finančný úrad rozhodne, či bude živnostníkovi udelené daňové číslo – a tým pádom sa zahrnie do daňového systému, alebo zostane len v evidencii. Daňové číslo je spravidla vydané len v prípade, ak je uvedený predpokladaný príjem v predmetnom dotazníku vyšší ako 11.000 Eur . Po pridelení daňového čísla je podnikateľ poväčšine vyzvaný na podanie daňového priznania, ak nebolo podané v zákonnej lehote.
Vrátenie dane je v podstate podanie daňového priznania zo závislého pomeru, t.z. týka sa zamestnancov. Daňové priznanie je možné podať v Rakúsku spätne do 5 rokov a tým si uplatniť vyplatenie daňových preplatkov, ktoré vzniknú po podaní daňového priznania. U Slovákov pracujúcich v Rakúsku dosahujú daňové preplatky často niekoľko stoviek eur. Záleží na dĺžke vykonávanej práce v danom kalendárnom roku, výške príjmu a výške dani, odvedenej zamestnávateľom finančnému úradu.
Na vzniku daňových preplatkov sa podieľajú hlavne:
* Nezdaniteľný príjem zamestnanca, ktorý je momentálne vo výške 12.000eur
* Zníženie základu dane
* Uplatnenie bonusov, ktoré priamo znižujú daň
Na znížení základu dane sa podieľajú životné poistky, hypotéky, bonusy pre poberateľov rodinných prídavkov, cestové náklady, náklady na ubytovanie v Rakúsku a pod.
Medzi bonusy, ktoré znižujú priamu daň patria napr. bonusy pre samoživiteľov rodín príp. samoživiteľov detí.
Aké dokumenty potrebujeme na vrátenie dane z príjmu?
Pre najrýchlejšie vyžiadanie daní z príjmu v maximálnej výške potrebujeme:
Kopiu dokumentu Lohnzettel od zamestnávatela;
Potvrdenie Bescheinigung EU/EWR (E9 form).
Čo je Lohnzettel?
Lohnzettel je ročné zhrnutie, ktoré dostanete od svojho zamesnávatela na konci daňového obdobia. Ukazuje celkovú sumu, ktorú ste zaplatili u svojho zamestnávatela a výšku odvedených daní, ktoré zamestnávatel zaplatil za Vás z Vašich príjmov.
Kolko rokov dozadu môžete požiadať o vrátenie dane z príjmu?
Môžete požiadať 5 rokov dozadu za vrátenie daní z príjmu.
Ako dlho trvá kým dostanete dane z príjmu?
V priemere trvá 5 to 7 mesiacov od dátumu podania dokumentov na Rakúsky daňový úrad, závisí od toho či má klient nárok na vrátenie daní.
Informácie o cenách za služby na vyžiadanie
Ku každému zákazníkovy pristupujeme individuálne a snažíme sa efektívne nakladať s prostriedkami vynaloženými na vypracovanie dokumentov, čo vám prináša benefit v podobe nižších poplatkov za služby.
